3. Príklady: Náklady

ZADANIA

Príklad 3.1

Vypočítajte, aké množstvo \(x\) výrobkov \(V_1\) a množstvo \(y\) výrobkov \(V_2\) zabezpečí maximálny zisk, ak funkcia zisku má tvar: \[ TP(x, y) = 2x^2 + 160x - 3y^2 + 180y - 30 \]

Príklad 3.2

Funkcia celkových nákladov je daná vzťahom: \[ TC(Q) = 2Q^2 + 19Q + 800 \]

  1. Vypočítajte množstvo výrobkov \(Q\), pri ktorom sú priemerné náklady minimálne.
  2. Určte funkciu marginálnych nákladov.

Príklad 3.3

Vypočítajte, aké množstvo \(x\) výrobku \(V_1\) a množstvo \(y\) výrobku \(V_2\) zabezpečí maximálny zisk, ak funkcia zisku má tvar: \[ TP(x, y) = 110x - 3x^2 - 2xy - 2y^2 + 140y + 200 \]

Príklad 3.4

Vypočítajte, aké množstvo \(x\) výrobku \(V_1\) a množstvo \(y\) výrobku \(V_2\) zabezpečí maximálny zisk, ak funkcia zisku má tvar: \[ TP(x, y) = 140x - 2x^2 - 2xy - 3y^2 + 110y - 150 \]


Príklad 3.1: Maximalizácia zisku funkcie dvoch premenných

Zadanie:

Vypočítajte, aké množstvo \(x\) výrobkov \(V_1\) a množstvo \(y\) výrobkov \(V_2\) zabezpečí maximálny zisk, ak funkcia zisku má tvar: \[ TP(x, y) = 2x^2 + 160x - 3y^2 + 180y - 30 \]

Riešenie:

Pre nájdenie extrému funkcie dvoch premenných musíme najprv nájsť stacionárne body, teda vypočítať prvé parciálne derivácie a položiť ich rovné nule:

  1. Parciálna derivácia podľa \(x\): \[ \frac{\partial TP(x, y)}{\partial x} = 4x + 160 \] \[ 4x + 160 = 0 \Rightarrow 4x = -160 \Rightarrow x = -40 \]

  2. Parciálna derivácia podľa \(y\): \[ \frac{\partial TP(x, y)}{\partial y} = -6y + 180 \] \[ -6y + 180 = 0 \Rightarrow 6y = 180 \Rightarrow y = 30 \]

Stacionárny bod sa nachádza v bode \([-40; 30]\).

Ďalej overíme, či sa v tomto bode nachádza lokálny extrém, pomocou druhých parciálnych derivácií a Hessiánu: \[ \frac{\partial^2 TP}{\partial x^2} = 4 \] \[ \frac{\partial^2 TP}{\partial y^2} = -6 \] \[ \frac{\partial^2 TP}{\partial x \partial y} = 0 \]

Hessián \(H\): \[ H = \begin{pmatrix} 4 & 0 \\ 0 & -6 \end{pmatrix} \]

Determinant \(H\): \[ |H| = 4 \cdot (-6) - 0 \cdot 0 = -24 \]

Pretože \(|H| < 0\) (determinant Hessiánu je záporný), funkcia v tomto bode nemá extrém, ale nachádza sa tu sedlový bod. Neexistuje teda kombinácia množstiev, ktorá by priniesla lokálne maximum zisku pre túto konkrétnu funkciu zisku.


Príklad 3.2: Celkové, priemerné a marginálne náklady

Zadanie:

Funkcia celkových nákladov je daná vzťahom: \[ TC(Q) = 2Q^2 + 19Q + 800 \]

  1. Vypočítajte množstvo výrobkov \(Q\), pri ktorom sú priemerné náklady minimálne.
  2. Určte funkciu marginálnych nákladov.

Riešenie:

a) Minimum priemerných nákladov

Najprv vyjadríme funkciu priemerných nákladov (Average Costs - \(AC\)), čo je \(TC(Q)\) vydelené množstvom \(Q\): \[ AC(Q) = \frac{TC(Q)}{Q} = \frac{2Q^2 + 19Q + 800}{Q} = 2Q + 19 + \frac{800}{Q} \]

Pre nájdenie minima funkcie \(AC(Q)\) ju zderivujeme a položíme rovno nule: \[ AC'(Q) = 2 - \frac{800}{Q^2} = 0 \] \[ 2 = \frac{800}{Q^2} \] \[ 2Q^2 = 800 \Rightarrow Q^2 = 400 \Rightarrow Q = 20 \] Priemerné náklady sú minimálne pri produkcii \(Q = 20\) kusov.

Minimálne priemerné náklady dosahujú hodnotu: \[ AC(20) = 2(20) + 19 + \frac{800}{20} = 40 + 19 + 40 = 99 \]

b) Marginálne náklady

Funkcia marginálnych náznacov (Marginal Costs - \(MC\)) je prvá derivácia funkcie celkových nákladov: \[ MC(Q) = TC'(Q) = \frac{d}{dQ} (2Q^2 + 19Q + 800) = 4Q + 19 \] Výsledná funkcia marginálnych nákladov je teda: \[ MC(Q) = 4Q + 19 \]


Príklad 3.3: Maximalizácia zisku funkcie dvoch premenných

Zadanie:

Vypočítajte, aké množstvo \(x\) výrobku \(V_1\) a množstvo \(y\) výrobku \(V_2\) zabezpečí maximálny zisk, ak funkcia zisku má tvar: \[ TP(x, y) = 110x - 3x^2 - 2xy - 2y^2 + 140y + 200 \]

Riešenie:

Pre nájdenie extrému funkcie dvoch premenných musíme najprv nájsť stacionárne body, teda vypočítať prvé parciálne derivácie a položiť ich rovné nule:

1. Parciálna derivácia podľa \(x\): \[ \frac{\partial TP(x, y)}{\partial x} = 110 - 6x - 2y \] \[ 110 - 6x - 2y = 0 \] \[ -6x - 2y = -110 \quad / : (-2) \] \[ 3x + y = 55 \Rightarrow y = 55 - 3x \]

2. Parciálna derivácia podľa \(y\): \[ \frac{\partial TP(x, y)}{\partial y} = -2x - 4y + 140 \] \[ -2x - 4y + 140 = 0 \] \[ -2x - 4y = -140 \quad / : (-2) \] \[ x + 2y = 70 \]

3. Riešenie sústavy rovníc: Dosadíme vyjadrené \(y\) z prvej rovnice do druhej: \[ x + 2(55 - 3x) = 70 \] \[ x + 110 - 6x = 70 \] \[ -5x + 110 = 70 \] \[ -5x = -40 \] \[ x = 8 \]

Vypočítame \(y\): \[ y = 55 - 3(8) = 55 - 24 = 31 \]

Stacionárny bod sa nachádza v bode \([8; 31]\).

4. Overenie extrému: Ďalej overíme, či sa v tomto bode nachádza lokálne maximum, pomocou druhých parciálnych derivácií a Hessiánu: \[ \frac{\partial^2 TP}{\partial x^2} = -6 \] \[ \frac{\partial^2 TP}{\partial y^2} = -4 \] \[ \frac{\partial^2 TP}{\partial x \partial y} = -2 \]

Hessián \(H\): \[ H = \begin{pmatrix} -6 & -2 \\ -2 & -4 \end{pmatrix} \]

Determinant \(H\): \[ |H| = (-6) \cdot (-4) - (-2) \cdot (-2) = 24 - 4 = 20 \]

Pretože determinant \(|H| > 0\) a \(\frac{\partial^2 TP}{\partial x^2} = -6 < 0\), funkcia v tomto stacionárnom bode dosahuje lokálne maximum.

Zisk bude maximálny pri výrobe \(8\) kusov výrobku \(V_1\) a \(31\) kusov výrobku \(V_2\).


Príklad 3.4: Maximalizácia zisku funkcie dvoch premenných

Zadanie:

Vypočítajte, aké množstvo \(x\) výrobku \(V_1\) a množstvo \(y\) výrobku \(V_2\) zabezpečí maximálny zisk, ak funkcia zisku má tvar: \[ TP(x, y) = 140x - 2x^2 - 2xy - 3y^2 + 110y - 150 \]

Riešenie:

Pre nájdenie extrému funkcie dvoch premenných musíme najprv nájsť stacionárne body, teda vypočítať prvé parciálne derivácie a položiť ich rovné nule:

1. Parciálna derivácia podľa \(x\): \[ \frac{\partial TP(x, y)}{\partial x} = 140 - 4x - 2y \] \[ 140 - 4x - 2y = 0 \] \[ -4x - 2y = -140 \quad / : (-2) \] \[ 2x + y = 70 \Rightarrow y = 70 - 2x \]

2. Parciálna derivácia podľa \(y\): \[ \frac{\partial TP(x, y)}{\partial y} = -2x - 6y + 110 \] \[ -2x - 6y + 110 = 0 \]

3. Riešenie sústavy rovníc: Dosadíme vyjadrené \(y\) z prvej rovnice do druhej: \[ -2x - 6(70 - 2x) + 110 = 0 \] \[ -2x - 420 + 12x + 110 = 0 \] \[ 10x - 310 = 0 \] \[ 10x = 310 \] \[ x = 31 \]

Vypočítame \(y\): \[ y = 70 - 2(31) = 70 - 62 = 8 \]

Stacionárny bod sa nachádza v bode \([31; 8]\).

4. Overenie extrému: Ďalej overíme, či sa v tomto bode nachádza lokálne maximum, pomocou druhých parciálnych derivácií a Hessiánu: \[ \frac{\partial^2 TP}{\partial x^2} = -4 \] \[ \frac{\partial^2 TP}{\partial y^2} = -6 \] \[ \frac{\partial^2 TP}{\partial x \partial y} = -2 \]

Hessián \(H\): \[ H = \begin{pmatrix} -4 & -2 \\ -2 & -6 \end{pmatrix} \]

Determinant \(H\): \[ |H| = (-4) \cdot (-6) - (-2) \cdot (-2) = 24 - 4 = 20 \]

Pretože determinant \(|H| > 0\) a \(\frac{\partial^2 TP}{\partial x^2} = -4 < 0\), funkcia v tomto stacionárnom bode dosahuje ostré lokálne maximum.

Zisk bude maximálny pri výrobe \(31\) kusov výrobku \(V_1\) a \(8\) kusov výrobku \(V_2\).


HODINOVÁ UČITEĽKA

Viac k tejto téme na: https://hodinovaucitelka.sk/materialy_vysokoskolska_matematika.php

Je to pre Teba užitočné a oceníš ďalšie takéto materiály? Pomôcť mi môžeš príspevkom mi kávu cez https://www.buymeacoffee.com/hodinova

Ďakujem Dana Kozáková - hodinová učiteľka